Vplyv darovania za života na dedenie
07.11.2023
# kolačná podstata
# započítanie darovania do dedičstva
# kolačná podstata
# započítanie darovania do dedičstva
Otázka klienta:
Moja mama mi darovala nehnuteľnosť, v ktorej teraz žijem so svojou rodinou. Mám ešte dvoch súrodencov a obávam sa, či táto skutočnosť po smrti mojej matky neovplyvní výšku môjho dedičstva, resp. či nebudem musieť ostatných súrodencov z darovanej nehnuteľnosti vyplatiť.


Odpoveď:
Skutočnosť, že vám vaša matka darovala počas života nehnuteľnosť, môže i nemusí ovplyvniť výšku vášho dedičstva, výsledok záleží hlavne od hodnoty majetku, ktorý sa bude dediť a od ochoty ostatných dedičov darovanie za života akceptovať bez toho, aby sa naň v dedičstve prihliadalo.

Dedičia sa totiž v dedičskom konaní medzi sebou môžu vyrovnať dohodou o dedičstve  (§ 482 ods. 1 Občianskeho zákonníka), v ktorej sa samotní dedičia dohodnú, či ku skutočnosti darovania, prípadne v akej miere a akým spôsobom prihliadnu alebo nie.

Ak by sa vám nepodarilo k dohode dospieť a ak vaša matka nespísala závet, tak majetok by sa rozdelil podľa zákona a v tomto prípade by NA DAROVANIE BOLO NUTNÉ PRIHLIADAŤ (na základe § 484 Občianskeho zákonníka) a to takým spôsobom, že dedičovi sa do jeho podielu ZAPOČÍTA to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal.

A ako sa takéto započítanie uskutočňuje, čo si pod tým možno predstaviť? V článku nižšie si uvedieme aj konkrétny príklad.

Čo ak by takýto obdarovaný dedič medzitým zomrel? V takom prípade by na jeho miesto nastúpili jeho potomkovia a aj vo vzťahu k nim by sa muselo započítať darovanie, ktoré poručiteľ uskutočnil voči ich predkovi (zomrelému dedičovi). Teda ak by ste zomreli skôr, ako vaša matka, tak váš podiel by zdedili vaši dedičia, no aj v ich prípade by bolo nutné prihliadať na dar, ktorý vám vaša matka dala. Do dedičského podielu sa však nezapočítavajú bežné dary, ale iba také, ktoré nemožno považovať za obvyklé. Darovanie nehnuteľnosti však možno považovať za dar, ktorý presahuje rámec bežného darovania. Len pre komplexnosť uvádzam, že ak by vaša matka darovala hodnotnejšiu vec vašim deťom, tak tento dar zápočtu nepodlieha.

Ešte pre upresnenie aj pre iné prípady, ako je vami posudzovaný doplním, že v prípade, ak by poručiteľ spísal závet (teda dedilo by sa podľa závetu a nie podľa zákona), tak by sa započítanie urobilo iba v nasledujúcich prípadoch:  
a)    ak by dal na to poručiteľ príkaz; alebo
b)    ak by bol obdarovaný dedič neodôvodnene zvýhodnený oproti neopomenuteľnému dedičovi (t. j. potomkovi poručiteľa).

Dôležitá je aj otázka ceny daru: v súdnej praxi prevláda názor (napr. rozsudok NSSR z 26.07.2018, sp. zn. 3 Cdo 40/2017) že dary sa započítajú v cene, ktorú mali v čase darovania (teda nie v čase, keď sa dedičstvo prejednáva), ale súdna prax pripúšťa určité, ale súdna prax pripúšťa určité výnimky z tejto zásady.



AKO SA ZAPOČÍTANIE, TZV. KOLÁCIA VYKONÁ? Vypočíta sa tzv. kolačná podstata (t. j. celková hodnota dedičstva + dary, ktoré majú byť započítané). Z tejto kolačnej podstaty sa vypočítajú dedičské podiely jednotlivých dedičov a od dedičského podielu dediča, ktorý bol obdarovaný, sa odpočíta cena daru, ktorú dostal.

Napríklad dedí sa majetok v hodnote 500 000 EUR, sú traja dedičia – deti poručiteľa, pričom jeden z nich dostal od poručiteľa za jeho života dar, ktorý mal v čase darovania hodnotu 100 000 EUR. Kolačná podstata je teda 500 000 EUR + 100 000 EUR = 600 000 EUR, dedičský podiel každého z dedičov je 1/3, t. j. 200 000 EUR. Z podielu obdarovaného dediča sa odpočíta hodnota daru, ktorý dostal od poručiteľa za jeho života, t. j. 200 000 EUR – 100 000 EUR, on teda z dedičstva dostane len 100 000 EUR. Medzi zostávajúcich dvoch dedičov sa rozdelí zbytok, teda každý z nich dostane 200 000 EUR.

V niektorých prípadoch sa bude hodnota dedičského podielu obdarovaného zhodovať s hodnotou daru, ktorý dostal od poručiteľa za jeho života, v takomto prípade obdarovaný nenadobudne z dedičstva nič.
Z uvedeného vyplýva, že ak vaša matka nespíše závet alebo ak s ostatnými dedičmi nedospejete k dohode, dar od vašej matky bude v dedičskom konaní započítaný na váš dedičský podiel.

OBDAROVANÝ DEDIČ VŠAK NIE JE POVINNÝ ČOKOĽVEK Z DAROVANÉHO MAJETKU DO DEDIČSTVA VRACAŤ A ANI OSTATNÝCH DEDIČOV Z DARU "VYPLÁCAŤ".

A z akého dôvodu tu tento inštitút započítania na dedičský podiel vôbec máme?

Požiadavka započítania má podľa judikatúry (napr. uznesenie NSČR z 30. 8.2017, sp. zn. 21 Cdo 1531/2016) slúžiť k spravodlivému rozdeleniu majetku dedičov. Jej cieľom je odstrániť, resp. znížiť majetkové disproporcie medzi dedičmi, pokiaľ majú svoj pôvod v majetkových zdrojoch, ktoré dostali od poručiteľa. Účelom tohto inštitútu je teda dosiahnutie aspoň približného či čiastočného vyrovnania hodnoty majetku nadobudnutého jednotlivými dedičmi tak dedičstvom ako aj bezplatným prevodom za života poručiteľa. Pri dedení zo zákona sa započítanie na dedičský podiel uskutočňuje vždy a u všetkých dedičov bez rozdielu (ex offo).

------------------------

(!) Pozor! V ČESKEJ REPUBLIKE je úprava po prijatí nového Občianskeho zákonníka (zákon č. 89/2012 Sb. účinný od 1.1.2014) mierne odlišná:

Slovenská právna úprava inštitútu započítania na dedičský podiel (právna úprava kolácie) je v SR upravená v jedinom ustanovení Občianskeho zákonníka, a to v § 484. Česká úprava tento inštitút upravuje v ustanoveniach § 1658 až § 1664 OZ.

Česká právna úprava hovorí explicitne to, čo vyplýva z našej právnej úpravy, a to, že započítanie NEZAKLADÁ POVINNOSŤ niečo ostatným dedičom VYDAŤ (§ 1658) a rovnako uvádza, že pre určenie HODNOTY ZAPOČÍTANIA JE PODSTATNÁ DOBA „ODOVZDANIA“, v mimoriadnych prípadoch súd môže rozhodnúť inak (§ 1659).
 
A tu sa dostávame k HLAVNÉMU ROZDIELU medzi českou a slovenskou právnou úpravou, a to v tom, že započítanie sa uskutoční iba v prípade, ak k bezplatnému obdržaniu predmetu zápočtu DOŠLO V POSLEDNÝCH TROCH ROKOCH pred smrťou poručiteľa (zůstavitel), ak poručiteľ  neprikázal dlhšiu dobu započítania.


Česká právna úprava podrobnejšie definuje aj PREDMET ZÁPOČTU nasledovne:

⇒ všetko, čo poručiteľ dostal odkazom alebo iným poručiteľovým opatrením (§ 1660 ods. 1)

ale aj (§ 1660 ods. 2):
 
⇒ to čo poručiteľ (zůstavitel) dal zo svojho života na „úlevu“ v nákladoch spojených so založením samostatnej domácnosti,
⇒ náklady súvisiace so založením manželského či obdobého spolužitia
⇒ náklady spojené s nástupom povolania či započatia podnikania,
⇒   aj to, čo poručiteľ (zůstavitel) použil na úhradu dlhov plnoletého potomka.

Česká úprava pracuje s inštitútmi:

1/ „započtení na povinný díl“ – povinný diel je diel neopomenuteľného dediča (spomínaného v predchádzajúcom príspevku) , na ktorý sa započítava predmet zápočtu

2/ započtení na dědicský podíl“ – zjednodušene povedané ide o prípad dedenia, v ktorom nedošlo k opomenutiu/skráteniu „neopomenuteľného“ dediča. V tomto prípade sa započítanie vykoná v prípade (i) ak to poručiteľ v závete prikázal, (ii) aj v prípade, ak to poručiteľ neprikázal, ak by bol inak neopomenuteľný dedič (potomok poručiteľa) neodôvodnene zvýhodnený.

V súdnej praxi došlo k výkladovým nezrovnalostiam, či aj v prípade „započítania na dedičský podiel“ je rovnako ako v prípade „započítanie na povinný podiel“ časové obmedzenie predmetu zápočtu tromi rokmi pred smrťou poručiteľa, alebo možno započítať aj to, čo dedič od poručiteľa bezplatne obdržal skôr. Zosúladenie výkladu priniesol Najvyšší súd Českej republiky  v uznesení zo dňa 28.1.2020 sp. zn. 24Cdo 222/2019, z ktorého vyplýva, že časové obmedzenie 3 rokov sa na základe analogického výkladu použije v oboch prípadoch.
   

---------------------------------------------------------------------------------------
Ustanovenia slovenského Občianskeho zákonníka, vzťahujúce sa na uvedenú problematiku:

§ 481
Ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol.


§ 482
ods. 1 Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.
ods. 2 Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.


§ 483
Ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.


§ 484
Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.


§ 479
Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

---------------------------------------------------------------------------------------

Ustanovenia českého Občianskeho zákonníka, vzťahujúce sa na uvedenú problematiku:

Započtení na povinný díl a na dědický podíl
§ 1658
Započtení na povinný díl nebo na dědický podíl nezakládá povinnost něco vydat, ledaže se jedná o případ uvedený v § 2072.
§ 1659
Při započtení se počítá hodnota toho, co bylo poskytnuto a co podléhá započtení, podle doby odevzdání. V mimořádných případech může soud rozhodnout jinak.
Započtení na povinný díl
§ 1660
(1) Na povinný díl se započte vše, co nepominutelný dědic z pozůstalosti skutečně nabyl odkazem nebo jiným zůstavitelovým opatřením.
(2) Na povinný díl se započte i to, co nepominutelný dědic od zůstavitele bezplatně obdržel v posledních třech letech před jeho smrtí, ledaže zůstavitel přikáže, aby se započtení provedlo za delší dobu; potomku se kromě toho započte i to, co od zůstavitele bezplatně obdržel dědicův předek. Při započtení se však nepřihlíží k obvyklým darováním.
§ 1661
(1) Na povinný díl potomka se započte to, co mu zůstavitel dal za svého života na úlevu v nákladech spojených se založením samostatné domácnosti, se založením manželského či obdobného soužití nebo s nástupem povolání či se započetím podnikání; na povinný díl se započte i to, co zůstavitel použil na úhradu dluhů zletilého potomka. Stalo-li se tak dříve než v posledních třech letech před zůstavitelovou smrtí, provede se započtení, pokud zůstavitel neprojeví opačnou vůli.
(2) Potomkovi, který vstupuje na místo svého předka, se započte na povinný díl i to, co takto dostali od zůstavitele jeho rodiče, na jejichž místo vstupuje.
Započtení na dědický podíl
§ 1662
Dědické podíly se vypočtou stejně jako povinný díl.
§ 1663
Při posloupnosti dědiců podle pořízení pro případ smrti nebo při zákonné dědické posloupnosti se započtení na dědický podíl provede, jen přikázal-li to zůstavitel projevem vůle učiněným ve formě předepsané pro pořízení závěti.
§ 1664
Soud může provést započtení na dědický podíl, i když to zůstavitel nepřikázal, byl-li by jinak nepominutelný dědic neodůvodněně znevýhodněn; k obvyklým darováním se však nepřihlíží.









Autor: Martina Beňová

Zdieľať: