Riziká darovania nehnuteľnosti maloletým deťom, resp. na čo je dobré myslieť pred samotným darovaním
17.10.2023


„Evergreenom“ právnych rubrík je otázka, či môžu nehnuteľnosti nadobúdať darovaním aj maloleté deti. Okrem odpovede na uvedenú otázku (viac na https://bit.ly/3M3sbMy), považujem za potrebné upozorniť na možné problémy, ktoré môžu v súvislosti s darovaním nehnuteľností maloletým nastať a ktoré je vhodné pred samotným darovaním zvážiť. Z možných problémov vyberám nasledovné:
 
a) obdarovanému maloletému by dar  mohol v prípade štúdia skomplikovať získanie štipendia, čo by bolo nemilé napríklad v prípade vlastníctva polí, z ktorých by mal iba drobné nájomné úžitky,

b) ak by chcel obdarovaný maloletý nehnuteľnosť predať, musel by opäť postúpiť proces schvaľovania právneho úkonu za maloletého a súd by takýto úkon nemusel schváliť, ak by mal súd za to, že nie je v záujme maloletého,
 
c) ak by mal obdarovaný zo zákona dediť po darcovi, tak by sa do jeho podielu mohlo započítať to, čo od poručiteľa za života bezplatne dostal. Nemusel by síce do dedičstva tento dar vrátiť, ale zo zostávajúceho majetku by dostal menej, ako ostatní, viac nájdete v tomto článku: https://bit.ly/3S2iwcK,

d) starí rodičia majú často tendenciu darovávať nehnuteľnosti, v ktorých žijú, svojím potomkom, aby neskôr deti „nemali starosti“. Rovnako tak robia aj bezdetní strýkovia a tety, ktorí tak chcú uprednostniť obľúbeného synovca či neter pred ostatnými potencionálnymi dedičmi. Ak postupujú obozretnejšie, tak si v nehnuteľnosti pre seba zriadia právo doživotného užívania. No život je nevyspytateľný a nevidíme za roh, aj obdarovanému môže do cesty prísť okolnosť, ktorú pri darovaní nepredpokladali. Z takýchto okolností vyberám príklady reálnych životných situácií, ktoré sa naozaj stali:

- starší manželia darovali svoju nehnuteľnosť svojej dcére s právom svojho doživotného užívania, dcéra sa neskôr vydala, darcovia si však so zaťom nerozumeli. Neskôr dcéra vážne ochorela a zomrela a dedičom domu sa stal zať darcov, ktorý im užívanie nehnuteľnosti znepríjemňoval a mali s ním neustále nezhody;

- podobný prípad darovania nehnuteľnosti, tentokrát bez vecného bremena - obdarovaný sa dostal do finančných problémov a nehnuteľnosti hrozila dražba.  

Možno Vás napadne, že darca predsa môže žiadať o vrátenie daru a takýmto spôsobom by mohol byť jeho problém vyriešený, nie? Uplatnenie nároku na vrátenie daru však nie je „automatické“. Je možné si ho uplatniť iba voči obdarovanému (teda už nie voči zaťovi v prípade, ktorý bol popísaný vyššie) a dôvodom na domáhanie sa vrátenia daru je správanie sa obdarovaného voči darcovi a jeho členom rodiny v rozpore s dobrými mravmi. Nemyslí sa tým však akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo nevďačnosť, ale také správanie, ktoré je hrubým porušením dobrých mravov. Hrubým porušením je (i) značná intenzita porušenia dobrých mravov, (ii) alebo sústavnosť porušovania dobrých mravov alebo (iii) neposkytnutie pomoci darcovi. Darca sa nemôže domáhať vrátenia daru, ak je správanie sa obdarovaného zapríčinené práve tým, že sám darca sa správa voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi.

Pred samotným procesom darovania preto odporúčam vec právne skonzultovať, aby sa pri darovaní zohľadnili všetky riziká.


Autor: Martina Beňová

Zdieľať: